Památky Trnava

Je trojloďová stavba bazilikálneho typu v štýle neskorej gotiky. Trnavčania ho začali stavať okolo roku 1380. V roku 1629 bol kostol rozšírený o bočné kaplnky. V rokoch 1739-1741 bola k severnej časti pristavaná osemboká baroková kaplnka, v ktorej je umiestnený obraz žehnajúcej Panny Márie, známej ako milostivá trnavská Panna Mária. Obraz pochádza zo začiatku 16. storočia a je kópiou obrazu Panny Márie z kostola sv. Alexeja a Bonifáca v Ríme. Väčšia časť interiéru kostola je z 18. storočia. V bočných kaplnkách sú náhrobníky cirkevných hodnostárov zo stredoveku i z neskorších období.

Katedrálny chrám je prvou monumentálnou štýlovo a slohovo čistou sakrálnou stavbou ranného baroka u nás. Tvoril súčasť komplexu univerzitných budov. Donátor kostola, palatín Mikuláš Esterházi, zveril výstavbu kostola talianskym majstrom architektom Antóniovi a Pietrovi Spazzovi v roku 1629. Kostol je jednoloďový s rovným uzáverom svätyne. Hlavný priestor zaklenujú valené klenby s lunetami, v kaplnkách, po oboch stranách lode sú krížové klenby. Vzácnosťou celého interiéru je hlavný mohutný drevený oltár z roku 1640 od B. Knillinga a V. Stadlera. Maliarska a štukatérska výzdoba interiéru kostola je dielom významných talianskych umelcov G.B. Rossa, G.Torniniho a P. Contiho. Časť stropných malieb je od viedenského maliara J.Grubera z obdobia okolo roku 1700. Kostol plnil nielen duchovné poslanie, uskutočňovali sa tu aj významné teologické rozpravy, promócie.

Kostol bol postavený na mieste staršej gotickej stavby z roku 1363. Dnešnú podobu získal v roku 1712 architektonickými úpravami za finančnej podpory arcibiskupa Juraja Selepčéniho-Pohronca. Svätyňa a loď majú lunetovú klenbu. Vnútorné zariadenie kostola pochádza z konca 17 a začiatku 18 storočia.

Kostol slúžil reholi trinitárov, ktorí prišli do Trnavy v roku 1712. V roku 1729 ho vysvätil biskup a kanonik Ján Okoličáni. Po zrušení rehole kostol spolu s kláštorom dostali jezuiti. Opravili ho v roku 1875. Jednoloďový kostol má lunetovú klenbu, ktorá dosadá na mohutné piliere vytvárajúce bočné plytké kaplnky. Dominujúcou výzdobou interiéru je obraz sv. Trojice na hlavnom oltári od maliara F.A. Maulbertscha z roku 1758.

Neskorobarokový kostol s kláštorom postavený uršulínkami, ktoré prišli do Trnavy na podnet arcibiskupa Imricha Esterháziho v roku 1724. Jednoloďový kostol má eliptický pôdorys a štvorcové presbytérium. V cínovej truhle pod oltárom Panny Márie sú uložené ostatky svätých košických mučeníkov. Krídla kláštornej budovy sa nachádzali po oboch stranách kostola. Západné krídlo v roku 1942 zbúrali a na jeho mieste postavili budovu dievčenského gymnázia.

Jednoloďový kostol reprezentuje typ protestantských sieňových chrámov bez veže. Jeho ranobaroková forma nesie znaky sliezskej renesancie. Hlavný oltár chrámu je bohato zlátený, postavený v roku 1731.

Gotický kostol, postavený v 14. storočí. Je to jednoloďový gotický kostolol s polygonálne uzavretým presbytériom a rebrovou krížovou klenbou. Na severnej strane presbytéria je gotická vežička s gotickými kružbovými oknami. Po oboch stranách lode sú barokové kaplnky. Nad gotickým portálom je trojdielna edikula so sochami.

Bol postavený v rokoch 1923-1924 podľa návrhu architekta J.Marka. Murovaná stavba má oceľobetónový strop, amfiteatrálny pôdorys s diagonálne situovanými bočnými vežami. Interiér kostola presvetľuje rad polkruhovo zakončených okien. V roku 1974 bol jednoduchý interiér obohatený závesným podhľadovým stropom.

Výstup na vyhliadkovú vežu patrí medzi najobľúbenejšie aktivity návštevníkov historických miest Slovenska. Túto možnosť ponúka aj mesto Trnava, v ktorom sa nachádza renesančná mestská veža.

V Trnave – meste ležiacom na dôležitej trase z Bratislavy na sever, je možnosť prezrieť si mesto z vtáčej perspektívy. Táto vyhliadka je možná z renesančnej mestskej veže na Trojičnom námestí.

Z ochodze mestskej veže je nádherný výhľad na historické centrum mesta a pri dobrom počasí aj na široké okolie, ktorému na západnej strane dominuje pohorie Malých Karpát. Týmito pohľadmi sa môžete kochať po zdolaní 143 schodov vedúcich na vyhliadkovú ochodzu. 

Zaujímavo riešené sú aj jednotlivé podlažia veže, na ktorých sa nachádzajú informačné panely (v slovenskej a anglickej verzii) o histórii mesta, o histórii veže a osobnostiach Trnavy, ktoré spolu tvoria ucelenú expozíciu. 

Hodinový stroj Franza Langera, ktorý riadi päť ciferníkov, bol namontovaný v roku 1729. Dĺžka lana, na ktorom sú upevnené 3 závažia o váhe cca 300 kg, je od hodinového stroja 15 m.