Památky Piešťany

Kultúrna pamiatka. Najstaršia funkčná budova v meste - pôvodne Panský hostinec zaznamenaný roku 1806 medirytcom J. Fischerom -  je pravdepodobne zhodná s objektom, ospievaným už v roku 1642 Adamom Trajanom z Benešova v oslavnej básni Saluberrimae Pistinienses Thermae ako "... veľký dom , ktorý magnátom vznešeným iba /  príjemný príbytok skytá ...". Pod dnešným eklektickým výzorom, nadobudnutým v dôsledku niekoľkých prestavieb vykonaných viacerými známymi i neznámymi architektmi, ktoré urobili z hostinca najprv Kúpeľný hotel a napokon administratívnu budovu Riaditeľstva kúpeľov s obchodmi na prízemí, sa skrýva prinajmenej klasicistická, ale možno až renesančná substancia.

Urbanistický súbor troch klasicistických kúpeľných budov vybudovaných nad prameňmi nadobudol známu podobu v rozmedzí rokov 1821-1862. V objeme formovo najbohatšieho objektu vaňových kúpeľov a zrkadliska N-I (č. 12), obopnutého ochodzou s toskánskymi stĺpmi, je ukrytá časť hmoty staršieho vaňového kúpeľa, poničeného povodňou v roku 1813. Časť funkčnej zostavy bazénov v objekte N-III  (č. 8) zodpovedá skutočnosti, ktorá bola výsledkom obnovy hneď po povodni. Lichobežníkové námestíčko vymedzené budovami N-I, N-II, N-III má vlastnosti priestoru, úročiaceho efekt perspektívneho klamu. Hoci sa počiatky dnešných Napoleonských kúpeľov čiastočne kryjú s dobou napoleonského empíru, pomenovanie nevzišlo z nijakého opodstatneného vzťahu k niektorému z trojice známych Napoleonov, ale je bystrým reklamným ťahom.

Jeden z najvýraznejších príkladov eklekticizmu v Piešťanoch. Pôvodnú klasicistickú budovu Obecného úradu prestavali v polovici dvadsiatych rokov 20. storočia pre potreby Okresného súdu. Autorom projektu adaptácie bol v Berlíne žijúci piešťanský rodák architekt R. Scheibner. Ďalšie úpravy - posledná pri zmene účelu na školu - vonkajší eklekticistický vzhľad budovy nepoznamenali. Scheibnerova dvojica dórskych stĺpov na hlavnom portáli budovy je jediným príkladom uplatnenia takýchto stĺpov v Piešťanoch.

Rozložitá, solitérna budova stojí na okraji Mestského parku od roku 1894. Vznikla podľa návrhu eklekticky tvoriaceho architekta I. Alpára a navzdory viacerým neskorším úpravám si zachovala väčšinu pôvodného dekóru. Ťažiskom kompozície je monumentálny, bohato plasticky zdobený priestor dvorany  - "salónu" -, od čoho pochádza i starší názov objektu: Kursalón. Od roku 1928 sú v časti budovy vystavené muzeálne zbierky. V zbierkovom fonde dnešného Balneologického múzea sú významné archeologické nálezy, cenný etnografický materiál, dokumenty dejín kúpeľov a kúpeľníctva na Slovensku a iné predmety. Osobitné postavenie zaujímajú pamiatky späté s osobnosťou M. R. Štefánika.

Hrázdená stavba, pochádzajúca od neznámeho autora, reprezentuje romantický tzv. kúpeľný štýl posledných decénií devätnásteho storočia. Je pozostatkom malebnej, romantickej zástavby voľakedajšieho Kráľovského riadku. Pôvabný arkier na hlavnom priečelí je najstarším dochovaným arkierom v Piešťanoch. Rekonštrukcia v závere 20. storočia prinavrátila vile funkčnosť, v súčasnosti je využívaná ako stredoškolský internát.

Liečebný dom, pôvodne funkčný hotel nazvaný Grand Hotel Royal, postavili v roku 1906 podľa projektu architekta A. Oberländera. Bola to prvá veľká hotelová stavba v Piešťanoch s kapacitou 160 lôžok a s bohato dimenzovanými jedálenskými, spoločenskými a ďalšími potrebnými vnútornými priestormi i terasami. Veľkolepo zdobená sála slúžila ako koncertné auditórium, usporadúvali sa v nej medzinárodné konferencie i iné významné podujatia. V exteriéri, obohatenom arkádami, balkónmi s dekoratívnymi zábradliami, arkiermi, vikiermi, strešnou vežičkou i inými tvarmi, sa zvlášť výrazne prejavila autorova svojská záľuba komponovať podporný prvok (stĺp) na os série otvorov. Od roku 1986, kedy objekt uzatvorili, sa uvažuje o obnove pamiatky.

Kúpeľný hotel Thermia Palace a s ním prevádzkovo spojený balneoterapeutický objekt Irma vybudovali v rokoch 1910-1912 podľa projektu architektov H. Böhma a Á. Hegedűsa. Veľký podiel na úspechu diela, na ktorého secesnej výzdobe sa podieľal veľký počet výtvarníkov a umeleckých remeselníkov rôznej špecializácie, mal zdatný statik A. S. Kovács, ktorý o. i. navrhol vhodný spôsob založenia objektu Irma v agresívnom prostredí prírodného výveru a vypočítal dvojvrstvovú kupolu o rozpätí 21 metrov, preklenujúcu priestor bahniska. Obe budovy vytvárajú premyslený prevádzkový celok, ktorý zastrešuje všetky žiadúce balneoterapeutické, fyzioterapeutické, ubytovacie, stravovacie a i niektoré kultúrne a doplnkové služby. Komplex, do ktorého treba prirátať i parkovú zeleň pred a za palácom Thermia, je - napriek neuváženému "modernizačnému" zásahu do vzhľadu interiérov Thermie v šesťdesiatych rokoch 20. storočia a neskoršiemu poškodeniu parkovej kompozície - i naďalej akousi "vlajkovou loďou" fenoménu piešťanskej secesie. Sochy antických božstiev Chloris (Flora), Demeter (Ceres), Hermes (Merkur) a Pallas Athena (Minerva), stojace v parku pred palácom Thermia, vytvoril v roku 1803 neznámy, klasicisticky cítiaci sochár. Do Piešťan ich premiestnili roku 1942 z kaštieľa v Kráľovej pri Senci.

Busta uhorskej kráľovnej Alžbety v nike ľavého rizalitu na priečelí Irmy, dielo sochára G. Jankovicsa, stála od roku 1902 do vzniku Republiky pri budove Riaditeľstva kúpeľov, približne v mieste zlikvidovanej barokovej kaplnky sv. Jána Nepomuckého.

Rozmerný priemyselný objekt, vybavený na svoju dobu najmodernejším strojovým zariadením, realizovali v čase prvej svetovej vojny, v rokoch 1917-1918, podľa projektu A. Bachracha a A. Harsányiho. V súčasnosti je jediným, stále funkčným pokračovateľom dlhej tradície mlynárstva v Piešťanoch.

Návrh na zápis do svetového zoznamu pamiatok "Moderného hnutia". Železobetónový promenádny most, známy tiež ako Kolonádový či Sklený, postavili v rokoch 1931-1933 podľa projektov architekta E. Belluša. Atraktivitu mosta zvyšujú predajne zakomponované do príbrežných mostných polí, uprostred sklenej prepážky oddeľujúcej oba prekryté promenádne pruhy sú dve vitráže zhotovené podľa návrhu maliara M. Benku; populárna je Kühmayerova bronzová socha barlolámača nad fontánou pred portálovým objektom na mestskom predmostí. Na Kúpeľnom ostrove mala na prekryté promenádne pruhy nadväzovať nábrežná kolonáda (odtiaľ názov Kolonádový most), ktorá sa neuskutočnila. Koncom druhej svetovej vojny vyhodila ustupujúca nemecká armáda stredné polia do vzduchu; obnova, ktorá vrátila mostu pôvodnú funkcionalistickú podobu, sa skončila roku 1956.