Historie Košice

Košice (štvrť milióna obyvateľov) – 2. najväčšie mesto Slovenska (5. najväčšie v bývalom Československu). Pokladá sa za tolerantné mesto, lebo v ňom spolunažíva 10 národnostných menšín. Najväčšia je maďarská (4,5%), ktorá tu má svoj Generálny konzulát Maďarskej republiky (Hlavná 67) i maďarské divadlo Thália (Timonova 3). Rómovia (2%) majú profesionálne divadlo Romathan ako jediné na svete dotované štátom (Štefánikova 3). Česi (1,5%) majú v Košiciach Generálny konzulát Českej republiky. Všetky národnosti majú k dispozícii Dom národnostných menšín (Mäsiarska 35). V tomto dome prežil svoje detstvo najslávnejší spisovateľ, aký sa v Košiciach narodil – Šándor Márai. Zatiaľ je omnoho známejší v zahraničí, kam emigroval.

Košice sú prvýkrát písomne spomenuté v r. 1230. V roku 1290 už mali právo postaviť si hradby, z ktorých Dolná brána je atraktívne sprístupnená v Podzemnom archeologickom múzeu na Hlavnej. 7. mája 1369 dostali od panovníka Ľudovíta Veľkého ako prvé mesto v Európe erbovú listinu. Erb postupne dopĺňali ďalší panovníci až do r. 1502. Konečný erb v podobe bronzovej plastiky je jednou z dominánt Hlavnej ulice. 7. mája sa preto každoročne organizujú oslavy Dňa mesta, v rámci ktorých už navštívil Košice Pavarotti, alebo inokedy sa robil pokus o zapísanie do Guinessovej knihy rekordov v počte tancujúcich makarenu (60 tisíc ľudí).

Za svojej zlatej éry sa Košice radili svojím významom na druhé miesto v Uhorsku (po Budíne). Mestu sa nevyhli protestantsko-katolícke konflikty. V septembri 1619 boli v ich dôsledku zmasakrovaní traja košickí mučeníci. V r. 1995 počas svojej návštevy v Košiciach vyhlásil pápež týchto mučeníkov za svätých. Mesta sa dotkli aj protihabsburské povstania. Bojovník za Uhorsko František II. Rákoczi je pochovaný v krypte Dómu sv. Alžbety a dom, v ktorom zomrel v Turecku má v Košiciach svoju repliku - Rodošto.

Po rozpade Rakúsko-Uhorska (1918) Košice pripadli Československu a od r. 1938 zasa Maďarsku. Od r. 1945 boli opäť československé. Na jar sem pricestovali československí ministri a prezident ČSR Edvard Beneš. 5. apríla 1945 vyhlásili v Župnom dome Košický vládny program. Do oslobodenia Prahy boli Košice de facto hlavným mestom Československa. Dočasnou prezidentskou rezidenciou bol Jakabov palác na Mlynskej ulici. Za socializmu boli Košice vďaka budovaniu Hutného kombinátu (neskôr VSŽ, teraz US Steel) najrýchlejšie sa rozvíjajúcim mestom v Československu. Od vzniku samostatného Slovenska sú sídlom Ústavného súdu SR. V r. 1996-1997 boli generálnou rekonštrukciou skrášlené a vrátené do historického šatu.